Múzeum je budovou s miestnosťami, v ktorých môžeme obdivovať poväčšinou pamätné a originálne veci. Prevádzkovanie takýchto múzeí je vlastne službou pre verejnosť, ktorá za vstup do budovy a prehliadku zaplatí.

Pod pojmom prehliadka pamiatok si však zrejme predstavíme i hrady či zámky, ktoré sú podstatnou súčasťou našej minulosti. Pamätám si, ako sme ich zo školy občas išli navštíviť formou povinnej exkurzie. A rovnako tak si pamätám, ako som v ich priestoroch cítil negatívnu energiu. Predstavoval som si tých ľudí, ktorí tu slúžili ako poddaní a to, ako s nimi bolo zaobchádzané. V duši sa mi tvoril akýsi nepríjemný pocit nad tým, koľko ľudí v týchto priestoroch odsúdili či poslali do krvavých bojov.

Prišlo mi ľúto, že o týchto obetiach nepadne ani zmienka, pričom v každej obrovskej miestnosti vidíme okrem honosných predmetov len obrazy sadistických panovníkov či panovníčok. Pomyslel som si, aký to musel byť zúfalý pocit, chodiť žiadať povolenie o každú maličkosť, ísť sa pokloniť cestou z úbohej chatrče vysokými kopcami až na hrad. Do toho som sa mučil myšlienkou, aká nenávisť prechovávala táto šľachta i voči sebe navzájom, pričom nenávisť bola zväčša spôsobená závisťou týkajúcou sa dedictva.
S takýmito myšlienkami a pocitom zvracania som opúšťal podobné exkurzie a po škole som tam viac nezavítal.
Preto sa v článku zameriam skôr na múzeum, ktoré sa vo svojej podstate moc nelíši od týchto zámkov, avšak aspoň z neho necítiť pokrytectvo. Príde mi dokonca zaujímavejšie a zábavnejšie, aj keď vlastne idem písať o Múzeu smrti.
Múzeum smrti
Áno, toto je jeho názov i pomenovanie. Pred rokom 1995 bola v San Diegu určitá márnica, ktorá sa otvorila pre verejnosť ako určitá prehliadka, prevádzka. Avšak po kratšom období ukončila činnosť svojej exkurzie a presťahovala do Hollywoodu, kde sa z nej stalo Múzeum smrti a podstatne zvýšila svoju popularitu, no v neposlednom rade nápaditosť.

Dnes v tomto múzeú okrem rakví, ktoré sú samozrejmosťou, môžeme vidieť i originálne fotky na ktorých je  Charles Manson, pričom napovedajú o jeho vražedných aktivitách, okrem toho tu zbadáme i autentické fotky z rôznych tragických udalostí, pitevné správy, gilotínu a podobné veci,pamiatky, či záznamy. Pokiaľ je vám málo, tak i torzá tiel v ľudskej veľkosti. Avšak tie sú samozrejme iba replikou.