Vždy som chcela mať doma moderné zariadenie. Moji rodičia boli zástancovia klasiky, takže sme mali doma neustále ten istý nábytok, ktorý mamina len raz za čas zrenovovala tak, že tam dala novú tapetu alebo to jednoducho premaľovala. Je to naozaj ťažké, pretože moje srdce doslova plakalo, keď som videla, aký nábytok máme doma. Snažila som sa zachrániť aspoň ten, čo som mala v izbe, ale jednoducho to nešlo. Naši mi nový nekúpili a nedovolili mi ho ani prerobiť. Preto som sama sebe sľúbila, že keď sa konečne odsťahujem, urobím si byt sama podľa seba.

A aj to tak bolo. Vedela som, že budem verná všetkému modernému, no nevedela som si pomôcť, predsa len sa mi zdalo, že občas uchádzam kdesi inde. Asi som bola trochu poznačená našimi, pretože som si vyberala samú drevenú klasiku. A to bolo niečo, s čím som sa rozhodne nestotožňovala. Musela som si preto sadnúť a pozrieť znova všetky veci, ktoré sa mi páčili v katalógoch. To, čo sa mi páčilo, malo od dreva ďaleko. Bolo to sklo. To sklo je to moderné prevedenie, ktoré som chcela.

Bohužiaľ som to začala naozaj veľmi preháňať. Ani som sa nenazdala a mala som sklenené úplne všetko, a to bolo jednoznačne niečo, s čím som nebola spokojná. Vedela som, že musím ubrať a vybrať si len pár vecí, ktoré sa mi budú páčiť najviac.

Nakoniec som skončila pri sklenenom zábradlí a pri sklenených stenách https://lmmont.sk/sklenene-realizacie/specialne-skla/ohybane-skla/. To sa mi páčilo najviac, aj keď som vedela, že nič viac už dať do svojho bytu nemôžem, bola som s tým spokojná. Vyzeralo to naozaj ultra moderne, no zároveň bolo všetko krásne svetlé a jednoducho perfektné. Hneď som si pomyslela na svojich rodičov. Tí asi nebudú veľmi nadšení, keď uvidia, čo som urobila so svojím bytom. V každom prípade, bývam tam predsa ja a nie oni. Najhlavnejšie je, že som s tým stotožnená ja. A oni, nech si bývajú v klasickom a staromódne zariadenom byte.