Pri potulkách našou krajinou obdivujeme zámky, hrady, končiare, architektonické či historické zaujímavosti, stretávame sa s rôznymi skupinkami ľudí.
Rovnako zahraničný turisti pri návšteve u nás hľadajú naše zaujímavosti, hľadajú našu kultúru. Preto sem chodia. Nezaujíma ich iná kultúra prenesená k nám- ale tá naša,.
Kultúra to sú :
- Divadlá
- Koncerty
- Galérie
- Literárna tvorba
- Jazyk a nárečia
- Naša ľudová tvorba
- Skanzeny
- Ale hlavne ľudia
Divadlá v rôznych formách a na rôznych javiskách sú súčasťou každého mesta či mestečka. Či už tu fungujú záujmové amatérske skupiny, alebo profesionálne divadelné zoskupenia.
Už detstva sa snažíme v našich deťoch formovať kladný vzťah ku kultúre. Medzi prvými vecami, ktoré sa objavia pri detičkách sú zaiste knihy. Čítame im rôzne riekanky, básničky či rozprávočky. V našej rodnej reči- či je len pekná a zvukomalebná! Spievame dieťatku pesničky a veruže nie tie hypermoderné ale staré uspávanky od starých mám. Ľudová pieseň sa im tu dostáva pod kožu. Niekde niekedy sa na to hádam spomenú. Berieme svoje detičky do divadla najprv do toho bábkového, potom do normálneho. Vyobliekame seba aj dieťatko- lebo aj to je súčasťou kultúry. Kde a v čom prísť oblečení. Nie je to veru jedno!
Navštevujme s deťmi našu krajinu- ukazujme im krásu prírody, ale upriamme pozornosť aj na výtvory ľudí, na našu ľudovú kultúru. Nech sa nestáva,že sú ľudové súbory prijímané s väčšou radosťou a nadšením v cudzine, ako u nás doma. Máme byť veru na čo hrdí! Nechváľme vždy iba cudzie kultúry.
Možno, že hneď sa nestretneme s nadšenou odozvou u našich detí,ale verte mi, niekde v ich srdiečku sa to významnou stopou zaryje. Keď budú starší – spomenú si na to. Robme to ale citlivo, nenásilne- aby sme neurobili viac škody ako osohu! To by sme veru určite nechceli.