Určite každý z Vás počul o depresiách. Či ste začuli klebety, že Vášho suseda z tretieho poschodia odniesli do psychiatrickej liečebne, či ste o nich počuli z televíznych novín, kde sa nejaký muž, čo prišiel o prácu kvôli depresiám zabil. Áno – o depresiách počuť z každého rohu, no nie je isté, či aj viete o čo naozaj ide. Sú depresie len chvíľkový smútok? Alebo ide o niečo viac?

Depresia je choroba

Depresiaje naozaj choroba – nie je to totižto len obyčajný smútok – je to stav mysle, kde sa myseľ chytí do začarovaného kruhu, z ktorej nevie von. Smútok je inej povahy – ten vzniká ako dočasný stav, ako reakcia na nejakú tragédiu alebo zlý zážitok. Tento stav je ale dočasný. Ak doznejú negatívne vplyvy, nervový systém človeka by sa mal zase dať do normálu. No ako je tomu pri depresiách? Teraz si to povieme.

Na vine je amygdala

Mozog je rozdelený na viaceré časti a sféry, ktoré riadia rôzne pochody v organizme – či už ide o inštinktívne reakcie, či zložitejšie mentálne úkony. Inštinktívne reakcie väčšinou prebiehajú v zadnej časti mozgu (alebo v jeho pomyseľnom strede)- práve tu sa nachádza malá časť mozgu zvaná amygdala. Tá je pre organizmus veľmi prospešná – núti organizmus reagovať na nebezpečné podnety útekom alebo únikom a tým umožňuje človeku veľakrát si zachrániť život. Čo sa ale stane ak dobre nefunguje? Ak je priveľmi aktívna? Vtedy vznikajú rôzne fóbie, obcesívne myšlienky alebo prehnané stresové prejavy. A toto všetko neprospieva človeku a môže za vznik depresii. Samozrejme, nie je vinníkom len amygdala. Sú tu i iné časti mozgu, ktoré napomáhajú negatívnemu stavu. Časti, ktoré produkujú napríklad hormóny adrenalín, nonadrenalín, dopamín, serotonín či kortikosteroidy (hypotalamus, hypofíza…) sú v dnešnej dobe brané za najdôležitejšie spúšťače vzniku depresií.

Hormóny, hormóny a ešte raz hormóny

Ak žľazy s vnútornou sekréciou nefungujú správne (už spomínané hypotalamus, hypofíza) môže nastať veľký problém. Hormóny ako dopamín, serotonín a nonadrenalín napomáhajú organizmu k tomu, aby sa cítil v pohode a navodzujú akýsi „pocit šťastia“. Ak sa ale tieto hormóny nevylučujú správne, alebo dokonca vo výrazne zníženej miere, človek má veľkú šancu, že bude mať nábeh na depresie.

Pretože ide o chorobu – treba sa k depresii tak stavať. Ľudia ňou postihnutý potrebujú veľa lásky a pochopenia. Treba ich brať medzi ľudí a vymýšľať pre nich nové situácie, aby zase našli zmysel života. Mali by neustále niečo robiť, aby ich sebadeštruktívne myšlienky nezničili.