• Národnú ekonomiku krajín tvorí systém, ktorý stojí na výrobe, financovaní, znovurozdeľovaní a spotrebe.
Tieto 4 pojmy budeme nazývať rezidentské jednotky. Teraz Vám podrobnejšie rozviniem úlohy daných jednotiek.
Jednotky, ktoré sa zaoberajú hlavne výrobou, financovaním, poisťovaním a znovurozdeľovaním.
Jednotky, majúce za úlohu zaoberať sa najmä spotrebov.
Predchádzajúce 2 jednotky sa nemôžu zaoberať vlastníctvom budov a pozemkov. Na to slúži zvlášť táto tretia jednotka.
To však nie je všetko. Tieto jendotky sa musia následne rozdeliť na časové, funkčné, územné hľadiská. Treba však najviac hľadieť na ekonomickú štatistiku hlavne z pohľadu výroby a spotreby. To však záleží na ďalších faktoroch, ktoré si opäť rozpíšeme.
Technická vyspelosť a podoba výroby a schopnosť výroby.
Vyrobený tovar je následne určený na spotrebu.
Spotreba býva verejna i súkromná. Nemusí sa však jednať len o tovar. Podniky a spoločnosti nám poskytujú i rôzne služby. Napríklad SNÚ delí svoje účty na produkciu výrobkov, trhových aj netrhových služieb. Taký systém SNÚ využíva aj takzvanú komoditu, ktorá ma za úlohu pokryť aspoň náklady za vyrobenie tovaru, alebo poskytnutie služieb. Avšak SNÚ časom zapadli do programu OECD, ktorý delí veci následovne:
Podnikateľský sektor, sektor štátnej správy a spotrebiteľský sektor.
Účet výroby, účet príjmov a výdavkov, účet transakcií a externý účet.
Jednoducho povedané- SNÚ, OSN a ESA majú v podstate spoločný cieľ, len každý používa trochu odlišné rozdelovanie pojmov a faktorov. Je to vlastne skoro to isté a ide o spoločnú vec, len každý má svoje vlastné značenie a trocha iný systém a metódu. Po rokoch napríklad SNÚ pristúpila k programu OECD, ESA taktiež upravila rozdelenie. Iné bolo napríklad v roku 1993 a iné zasa v 1995 a iný systém bol v roku 1979. Skrátka systém národných účtov má za úlohu zdokonalovaľ našu ekonomiku, takže sa musia zdokonalovať aj systémy. Nemôžu zostať stáť na jednom mieste, povedzme na metódach z roku 1956. Pri zdokonalovaní sa tieto systémy musia samozrejme aj trocha pomeniť.